História

Obchodná spoločnosť Mestské lesy Banská Štiavnica bola založená 30. 10. 1995 zápisom do Obchodného registra  Okresného súdu v Banskej Bystrici, jej právna forma je spoločnosť s ručením obmedzeným. Hlavnou činnosťou tejto spoločnosti je obhospodarovanie lesného majetku vo vlastníctve mesta Banská Štiavnica.

Samotnému vzniku spoločnosti predchádzalo prevzatie lesného majetku mestom od Stredoslovenských štátnych lesov Banská Bystrica š.p., Odštepného závodu Žarnovica a Odštepného závodu Krupina protokolom z 19. 6. 1993. Právnym podkladom na prevzatie majetku od štátu bol zákon 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení novely 306/1992 Zb. Týmto právnym aktom sa mesto Banská Štiavnica stalo opätovným vlastníkom lesných pozemkov na výmere približne 4 600 ha. Rozhodnutím mesta zostal tento lesný majetok v užívaní doterajšieho správcu, a to StŠL Banská Bystrica š.p. a časť pozemkov (240 ha) zostalo na základe uvedeného zákona v užívaní Školských lesov Strednej lesníckej školy Banská Štiavnica. Uznesenie Mestského zastupiteľstva číslo 89/1994 zo dňa 6. septembra 1994 schválilo vytvorenie samostatnej obchodnej spoločnosti Mestských lesov.

Počiatky samostatného hospodárenie v mestských lesoch spadajú do obdobia stredoveku, keď sa lesy cieľavedome ťažili pre potrebu baníctva a hutníctva. Najmä v hutníckej činnosti sa spotrebovalo veľké množstvo dreva pre výrobu drevného uhlia. Dodávky dreva pre bane až do úplného vyčerpania zásob zabezpečovali už najstaršie práva rudnavské na Slovensku z rokov 1262 – 1272. Ľudovít Veľký v roku 1352 vracia pod správu mesta lesy obcí Kolpachy, Banská Belá, Kerling a Kopanice. Mesto od panovníka Vladislava II. dostalo v roku 1510 lesný majetok v okolí obcí Vyhne a Bzenica.Hospodárenie mesta spôsobilo, že mesto musel v 18. storočí časť majetku v katastrálnom území obce Bzenica predať bzenickým gazdom, ktorí založili komposesorátne spoločenstvo. (Traduje sa, že mestskí páni tento majetok prepili.)

 V histórii banskoštiavnického lesníctva bolo založenie samostatnej obchodnej spoločnosti Mestské lesy Banská Štiavnica krok k osamostatneniu obhospodarovania mestského lesného majetku, ktoré bolo prerušené v 50-tych rokoch dvadsiateho storočia. Spoločnosť Lesy mesta Banskej Štiavnice a Banskej Belej, obhospodarujúca mestský a obecný majetok tohto súmestia zanikla v roku 1950, keď bol lesný majetok 3. novembra 1950 prevzatý vtedajšou organizáciou štátnych lesov Československými štátnymi lesmi n.p. Lesným závodom Banská Štiavnica.

Mestské lesy boli založené notárskou zápisnicou zo dňa 28. júla 1995 a jediným zakladateľom bolo mesto Banská Štiavnica zastúpené primátorom Ing. Mariánom Lichnerom CSc. a prvým konateľom spoločnosti sa stal Ing. Marián Zajac. Najvyšším orgánom spoločnosti bolo valné zhromaždenie, tvorené všetkými 27 poslancami mestského zastupiteľstva a kontrolný orgán dozorná rada mala 3 členov.

V priebehu rokov 1995 až 2007 bola niekoľko krát dopĺňaný predmet činnosti spoločnosti a v roku 2000 bol zmenený počet členov dozornej rady z troch na päť a v roku 2002 bola zmenená zakladateľská listina spoločnosti a bola vytvorená spoločenská zmluva, keď bolo za spoločníka do spoločnosti Mestské lesy prijaté Združenie zamestnancov mestských lesov Banská Štiavnica s minimálnym vkladom 30 tisíc Sk a zároveň bol zmenený počet členov valného zhromaždenia spoločnosti na osem. Do orgánov spoločnosti, dozornej rady a valného zhromaždenia, bol prijatý jeden člen za druhého spoločníka. V súčasnej dobe, v roku 2008, má spoločnosť 13 zamestnancov v trvalom pracovnom pomere, z toho je 12 technicko-hospodárskych zamestnancov. Konateľom je Ing. Jaroslav Dudík, zastávajúci túto funkciu od 1. júla 2003.

Ing. Fridrich Grünwald a mestské lesy v Banskej Štiavnici

Poznanie histórie pomáha ľuďom poznať ich budúcnosť. História vývoja mestského lesného majetku v Banskej Štiavnici je veľmi zaujímavá a má veľa známych, ale i menej známych momentov. Zoznámenie sa s historickými faktami spísanými súčasníkmi,  ľuďmi, ktorí si dali tú námahu, aby zozbierali čriepky histórie, je nadmieru obohacujúce.

S fenoménom inžiniera Grünwalda som sa zoznámil ako mladý človek od svojich starších spolupracovníkov. V prvých rokoch môjho pôsobenia vo funkcii riaditeľ dnešnej organizácie obhospodarujúcej lesný majetok mesta Banskej Štiavnice sa mi dostalo do rúk niekoľko prác, ktorých autorom, alebo spoluautorom bol pán inžinier Grünwald.

Prvá z týchto prác je prierezom jeho odbornej praxe, ktorú predkladal mestskému zastupiteľstvu ako obraz svojej odbornosti, keď od 1. októbra 1931, ako on sám píše „...nastúpil som miesto v lesnej službe u mesta Banská Štiavnica... Tento postup svojej praktickej pôsobnosti uvádzam z toho dôvodu, abych podoprel príčinnú súvislosť podávania svojich praktických poznatkov s miestom pôsobenia a s predmetom podávaných správ.“ * Túto obsiahlu, skoro 70 stranovú prácu predložil 21. marca 1932.

Druhú prácu nazvanú Pracovný denník uzavrel 10. marca 1933. V tejto práci podáva veľmi dokonalý obraz o pôsobení organizácie „Lesy mesta Banskej Štiavnice a Banskej Belej“ spolu s historickými faktami z dávnejšej histórie, ale i s faktami zo záveru 19. storočia a ako sám uvádza „... čerpal som tieto jednak z archívu historického muzea mesta za pomoci pána riaditeľa Vojtecha Bakera...“ * V historickom priereze o obhospodarovaní lesov obsiahlo uvádza dnes všeobecne známe fakty od čias Belu IV., cez Matej Korvína, Žigmunda Luxemburského, Vladislava II., Ferdinanda I. a III., Ľudovíta Veľkého,  Maximiliána až po Máriu Teréziu a Jozefa II. „Isté je, že mesto Banská Štiavnica bolo majiteľkou mestských privilégií a vlastnilo na základe týchto a z moci donácií pozemky ležiace v obvode mesta. Bolo tedy i majiteľkou okolitých lesných komplexov. Toto potvrdené je historickými dokumentami, právnymi listinami a dekrétmi kráľovskými, ktorými privilégiá mesta sa z času na čas obnovovaly a potvrdzovaly dotyčnými panovníkmi.“ *

Mesto dostalo od panovníkov lesy v okolí mesta, možno povedať od Hronu až po Sitno. Lesy boli však v tej dobe hospodársky veľmi významné, a tak o svoje práva muselo mesto časti bojovať, svoj majetok si muselo chrániť a žiadať o jeho ochranu panovníkov. O veľa lesov však i v uplynulých storočiach prišlo. Takto stratilo práva na lesy pod Sitnom pri Banskom Studenci i za Hronom. V roku 1884 došlo k zásadným zmenám a mestský lesný majetok bol upravený do skoro dnešnej podoby. „V dôsledku toho, že právny pomer mesta k lesom štiavnickým a vyhnianskym a spôsob spravovania a využívania týchto dnešným pomerom a finančným záujmom mesta nezodpovedá, so súhlasom zástupcov mesta a štátu zrušuje sa  dosavádny stav a tento sa predmetnou dohodou upravuje.“ * Takto sa do majetku mesta dostali všetky lesy v katastrálnych územiach dnešných obcí Vyhne, Bzenica,  Banská Hodruša, Banky a lesy  v okolí Hornej Rovne spolu s lesmi v katastrálnom území samotného mesta.  Obce Banská Belá sa v minulých storočiach niekoľko krát od mesta odčlenila, aby sa opäť k mestu pričlenila i s majetkom. Na základe tejto dohody Mesto Banská Štiavnica a Banská Belá, pretože v tomto období fungovalo ako súmestie, prebralo na seba povinnosť zásobiť drevom súkromné banské spoločnosti, ich zamestnancov ako i zamestnancov štátnych baní a svojich obyvateľov.

Mesto vydalo v roku 1885 lesný organizačný štatút, ktorý bol v roku 1905 prepracovaný. Podľa neho do roku 1905 „...osobníctvo lesného úradu mesta pozostávalo z lesmajstra a z horárov, drevoskladníkov a sluhov, akož i výpomocných hájnikov. Pridelený lesný personál podliehal priamo prednostovi lesného úradu.“ * Lesmajster bol volený doživotne a zároveň bol členom zastupiteľského zboru.

Po prepracovaní organizačného štatútu v roku 1905 bolo obhospodarovanie lesov mesta zverené lesnému oddeleniu mestského úradu. Toto oddelenie viedol Lesný inžinier, ako lesný správca, s pridelenými horármi. Lesy boli rozdelené na tri hospodárske celky, a to Banská Štiavnica, Banská Belá a Vyhne. Tieto celky viedli polesní, horárov bolo osem. Pre lesný personál bolo nevyhnutné dodržanie zákonného článku XXXI. z roku 1879 a zákonného článku I. z roku 1883. Nemenej dôležité pre nich však boli i tzv. úpravy vydávané starostom, mestskou radou a mestským zastupiteľstvom.

V tých rokoch (1936-1938) „Lesy mesta Banskej Štiavnice a Banskej Belej“ ťažili (podľa Revízneho hospodárskeho plánu na roky 1940-1949, vypracovaného v roku 1939) približne 48 tisíc m3 dreva. V súčasnosti je to približne 22 tisíc m3, na ploche necelých 5800 ha lesa. Čistý príjem z hospodárenia lesov za roky 1921 až 1931 dosiahol 8 147 tisíc Kč, pri príjmoch 14 139 tisíc Kč a výdajoch 5 992 tisíc Kč. Pritom ceny dreva boli stanovené osobitne pre potreby baní, pre potreby obyvateľstva a pri komerčnom predaji dreva sa zväčša používal spôsob licitácie. Ceny dreva ako i ročné plány a rozpočty hospodárenia schvaľovalo na návrh lesného inžiniera vedenie mesta, teda mestská rada a mestské zastupiteľstvo.

Pôsobenie pána inžiniera Grünwalda vo funkcii lesného správcu mesta Banská Štiavnica skončilo v októbri 1950, keď ku dňu 3. novembra 1950 prebrali lesy vo vlastníctve Banskej Štiavnice a Banskej Belej do užívania Československé štátne lesy š.p. Lesný závod Banská Štiavnica.

Ako odkaz pre nás, či už lesníkov alebo obyvateľov a návštevníkov Banskej Štiavnice môžu slúžiť slová tohto skvelého lesníka a milovníka prírody, ktoré majú svoju platnosť dnes, tak ako aj v roku 1933: „A dnes, keď banský priemysel značne upadol a prostriedky výživy obyvateľstva sa stenčily, je povinnosťou každého kto úzko spjatý je s vývojom pomerov celého banskoštiavnického okolia, upozorniť na tie možnosti rozvoja turistického ruchu, ktorý si kraj tento zasluhuje, rozšíriť známosti o ňom a vybudovať tu prostredie, z ktorého by kraj, mesto, obyvatelia a návštevníci profitovať mohli.“ *

*Poznámka autora  - text uvádzaný podľa pôvodných diel Ing. Grünwalda v pôvodnej transkripcii.