Súčasnosť

20 rokov spoločnosti Mestské lesy Banská Štiavnica

23. júna 2016 sa v Mestskom kultúrnom a spoločenskom stredisku zišli hostia a zamestnanci spoločnosti Mestské lesy Banská Štiavnica, aby si pripomenuli 20. výročie založenia obchodnej spoločnosti, ktorej úlohou je obhospodarovať lesný majetok mesta Banská Štiavnica. Konateľ spoločnosti Ing. Jaroslav Dudík medzi vzácnymi hosťami privítal:

  • Prednostu okresného úradu Banská Štiavnica – Ing. Štefana Filipa,
  • Pani primátorku mesta Banskej Štiavnice – Mgr. Nadeždu Babiakovú,
  • Poslancov mestského zastupiteľstva Banskej Štiavnice – pána RNDr. Pavla Bačíka, Ľubomíra Baráka, JUDr. Dušana Lukačku a Mgr. Mikuláša Pála
  • Ing. Róberta Zlochu a Ing. Milotu Golianovú dlhoročných pracovníkov štátnej správy lesného hospodárstva na úrovni kraja,
  • Riaditeľa Múzea vo Svätom Antone – Ing. Mariána Číža,
  • Zástupcu riaditeľa Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici – Ing. Petra Zorvana PhD.,
  • Ing. Jaroslava Poláčeka – riaditeľa Lesov SR, OZ Žarnovica a jeho zástupcu Ing. Slavomíra Kicku,
  • Ing. Milana Dolňana – konateľa spoločnosti Lesy mesta Brezno, ktorý je zároveň i prezidentom Združenia obecných lesov SR,
  • Ing. Eduarda Apffela – zástupcu konateľa spoločnosti Mestské lesy Banská Bystrica,
  • Ing. Štefana Orolína – konateľa spoločnosti Lesy Banská Belá,
  • Ing. Miroslava Hrašku – konateľa spoločnosti Mestské lesy Krupina,
  • Víťazoslava Chrappu – konateľa spoločnosti Mestské lesy Nová Baňa,
  • Dôstojného pána Ľudovíta Frinta a dôstojného pána Dušana Horváta

Zároveň privítal i všetkých ostatných vzácnych hostí, priateľov, s ktorými spoločnosť Mestské lesy Banská Štiavnica spolupracuje, alebo spolupracovala v každodennom živote, či už pri odbyte dreva, zabezpečovaní prác v lese, poľovníctve alebo vo všednom živote.

Ak konateľ spoločnosti  pri privítaní hostí použil výraz novodobá história vo vzťahu k existencii spoločnosti a k obhospodarovaniu banskoštiavnických lesov nebola to náhoda. Pretože historici udávajú, že mesto Banská Štiavnica spolu s udelením mestských a banských privilégií od kráľa Belu IV. dostalo do obhospodarovania i lesy, ktorých úlohou bolo plniť potreby baníctva. Ako možný termín udelenia týchto privilégií sa udáva obdobie rokov 1237-1238, teda obdobie pred vpádom Tatárov na územie vtedajšieho Uhorského kráľovstva. To, prečo tento údaj nie je celkom jasne datovaný spôsobila skutočnosť, že sa privilégiá v písomnej podobe nedochovali. Isté však je, že mesto Banská Štiavnica malo právo lesy využívať už viac ako sedem storočí. Proti tomuto historickému údaju je 20 ročná existencia spoločnosti zdanlivo nepatrná, je však ďalším zrnkom v mori piesku poctivej lesníckej práce, ktorej úlohou je nielen zásobovať ľudskú spoločnosť jednou z najkrajších a krásne voňajúcich surovín, ale aj zveľaďovať lesné spoločenstvá na pozemkoch vo vlastníctve mesta Banskej Štiavnice.

Počiatky samostatného hospodárenie v mestských lesoch, ako bolo už uvedené, spadajú do obdobia stredoveku, keď sa lesy ťažili pre potreby baníctva a hutníctva. Najmä v hutníckej činnosti sa spotrebovalo veľké množstvo dreva pre výrobu drevného uhlia. Dodávky dreva pre bane až do úplného vyčerpania zásob zabezpečovali už najstaršie práva rudnavské na Slovensku z rokov 1262 – 1272. Územie, ktoré vtedajší banskí lesníci obhospodarovali, ak to možno tak nazvať, nebolo celkom totožné s dnešným územím mestských lesov. Patrili tam i lesy, ktoré ležia južnejšie od Banskej Štiavnice, teda lesy na Sitne a v jeho okolí, ktoré dnes patria do vlastníctva štátu.

Ako uvádza posledný povojnový správca lesného majetku mesta, Ing. Fridrich Grunwald, mesto dostalo od panovníkov lesy v okolí mesta, možno povedať od Hronu až po Sitno. Lesy boli však v tej dobe hospodársky veľmi významné, a tak o svoje práva muselo často bojovať, svoj majetok si muselo chrániť a žiadať o jeho ochranu panovníkov. O veľa lesov však i v uplynulých storočiach prišlo. Takto stratilo práva na lesy pod Sitnom, pri Banskom Studenci i za Hronom. V roku 1885 došlo k zásadným zmenám a mestský lesný majetok bol upravený do skoro dnešnej podoby. Ing. Grunwald píše: „V dôsledku toho, že právny pomer mesta k lesom štiavnickým a vyhnianskym a spôsob spravovania a využívania týchto dnešným pomerom a finančným záujmom mesta nezodpovedá, so súhlasom zástupcov mesta a štátu zrušuje sa  dosavádny stav a tento sa predmetnou dohodou upravuje.“  Takto sa do majetku mesta dostali všetky lesy v katastrálnych územiach dnešných obcí Vyhne, Bzenica,  Banská Hodruša, Banky a lesy  v okolí Hornej Rovne spolu s lesmi v katastrálnom území samotného mesta.  Obec Banská Belá sa v minulých storočiach niekoľko krát od mesta odčlenila, aby sa opäť k mestu pričlenila i s majetkom. Na základe tejto dohody medzi Rakúsko-Uhorskou monarchiou a Mestom Banská Štiavnica a Banská Belá, pretože v tomto období fungovali tieto obce ako súmestie, prebralo na seba mesto povinnosť zásobiť drevom súkromné banské spoločnosti, ich zamestnancov ako i zamestnancov štátnych baní a svojich obyvateľov. Z hospodárskych dôvodov muselo toto súmestie v 19. storočí časť lesného majetku v katastrálnom území obce Bzenica predať. Bzenickí gazdovia založili v týchto lesoch komposesorátne spoločenstvo.

Mesto vydalo v roku 1885 lesný organizačný štatút, ktorý bol v roku 1905 prepracovaný. Podľa neho do roku 1905 „...osobníctvo lesného úradu mesta pozostávalo z lesmajstra a z horárov, drevoskladníkov a sluhov, akož i výpomocných hájnikov. Pridelený lesný personál podliehal priamo prednostovi lesného úradu.“ Lesmajster bol volený doživotne a zároveň bol členom zastupiteľského zboru. Po prepracovaní organizačného štatútu v roku 1905 bolo obhospodarovanie lesov mesta zverené lesnému oddeleniu mestského úradu. Toto oddelenie viedol lesný inžinier, ako lesný správca, s pridelenými horármi. Lesy boli rozdelené na tri hospodárske celky, a to Banská Štiavnica, Banská Belá a Vyhne, tieto celky viedli polesní s pridelenými ôsmymi horármi. Pre lesný personál bolo nevyhnutné dodržanie zákonného článku XXXI. z roku 1879 a zákonného článku I. z roku 1883. Nemenej dôležité pre nich však boli i tzv. úpravy vydávané starostom, mestskou radou a mestským zastupiteľstvom.

V medzivojnových rokoch (1936-1938) „Lesy mesta Banskej Štiavnice a Banskej Belej“ ťažili (podľa Revízneho hospodárskeho plánu na roky 1940-1949, vypracovaného v roku 1939) približne 48 tisíc m3 dreva. Činnosť tejto lesníckej organizácie bola ukončená ku dňu 3. novembra 1950, keď lesy vo vlastníctve Banskej Štiavnice a Banskej Belej prebrali do užívania Československé štátne lesy š.p. Lesný závod Banská Štiavnica.

Novodobá história mestských lesov sa začala písať po roku 1991. V tom období sa mnohé mestá a obce na Slovensku začali zaujímať o prinavrátenie svojho majetku späť do svojho vlastníctva. To im umožňoval zákon  316 z roku 1991,  ktorý novelizoval zákon o majetku miest a obcí. Konkrétne pojednával o prinavrátení majetku mestám a obciam, ktoré oň požiadajú . A tak sa aj Mesto Banská Štiavnica rozhodlo, že požiada v zmysle vyššie uvedeného zákona o prinavrátenie pozemkov, ktoré mu boli v minulosti odňaté. Na základe spoločenskej zmluvy a podľa uznesenia mestského zastupiteľstva č. 71/95 zo dňa 21.6.1995, bol daný súhlas k založeniu obchodnej spoločnosti, ktorej úlohou bude obhospodarovať lesný majetok mesta. 30.10.1995 zápisom do Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica vznikla spoločnosť s názvom Mestské lesy Banská Štiavnica, spol. s.r.o. Mala svoj predmet činnosti a základné  imanie tvorené vkladom mesta.  Spoločnosť bola povinná vytvoriť rezervný fond z čistého zisku, vykázaného z ročnej účtovnej závierky. Ďalej bola povinná vytvoriť orgány valného zhromaždenia, dozornej rady a konateľa spoločnosti, so svojimi právami a povinnosťami, vyplývajúcimi z príslušného zákona.

Všetky náklady súvisiace so založením a vznikom spoločnosti, ktoré uhradil spoločník do jej vzniku, niesla spoločnosť ako náklady v prvom obchodnom roku. K založeniu spoločnosti však bolo potrebné zistiť aktuálny stav majetku mesta, ktorý bol v prenájme Stredoslovenských lesov š.p. Banská Bystrica Odštepných závodov Žarnovica a Krupina. Následne pripraviť zoznam parciel na základe listov vlastníctva mesta Banská Štiavnica, ktoré boli majetkom mesta. Zoznamy predbežne prekonzultovať s vedúcimi Lesných správ v Banskej Štiavnici, Hliníku nad Hronom a v Žarnovici. Do konečnej podoby to  ešte prerokovať s referentmi správy majetku na odštepných závodoch. Nakoniec bolo potrebné vypracovať protokoly o odovzdaní majetku podľa jednotlivých parciel a ich obsah odsúhlasiť a podpísať obomi zainteresovanými stranami.

Mesto si však dalo najskôr vypracovať štúdiu pracovníkmi vtedajšieho Ministerstva pôdohospodárstva SR, či bude pre mesto založenie predmetnej spoločnosti rentabilné alebo stratové. Štúdia bola vypracovaná a mestu bolo doporučené na základe tejto štúdie mestské lesy založiť. Vedenie mesta medzitým vytvorilo aj odbornú komisiu, ktorá mala urobiť kompletnú analýzu predmetnej problematiky a na základe jej výsledkov odporučiť, resp. neodporučiť mestu vytvoriť ML. Nakoniec komisia, ktorá pracovala v zložení Ing. Milan Kapusta CSc., Ing. Ján Ivanič, Ing. Rudolf Valovič, Ing. Ľudovít Lukáč, Ing. Michal Žídek a Ing. Jaroslav Dudík, po dôkladnom zvážení danej problematiky odporučila predmetnú spoločnosť vytvoriť. 

Začiatky pôsobenia spoločnosti Mestské lesy neboli jednoduché. Na ústredí pracovalo spočiatku 5 zamestnancov a na lesníckych úsekoch 6 lesníci. Počet zamestnancov sa v ďalšom období upravoval podľa potreby, ako na ústredí, tak aj pre vonkajšiu prevádzku. Pozitívne bolo  to, že lesné úseky prešli pod Mestské lesy aj s lesníkmi, ktorí boli dobre oboznámení s problematikou. S ich pomocou sa zo začiatku zabezpečovali robotníkov do ťažby a ženy do pestovnej  činnosti.

Vybavenie spoločnosti bolo nulové, nemali  žiadne dopravné prostriedky. Kancelárske priestory sa získali ako prenájom v budove bývalej LS BŠ od OZ Žarnovica. Najväčším problémom bolo etablovanie sa novo vzniknutej spoločnosti na obchodnom trhu s drevom. Na šťastie sa podarilo získať včas prvých odberateľov na ihličnatú guľatinu a vlákninu. To boli hlavné sortimenty, ktoré spoločnosť produkovala v tomto období. V roku 1994 totiž postihla LHC BŠ a z časti aj LHC Hodruša silná veterná kalamita, ktorá mnohé lesné porasty rozvrátila a tieto nestabilné porasty aj v nasledujúcich rokoch postupne likvidovala. V tomto období boli totiž zakázané akékoľvek úmyselné rubné, ako i predrubné ťažby nad 50. rokov. Musela sa spracovávať len kalamita a výchovné ťažby do 50. rokov.

Postupne sa výroba rozbiehala a dostávala sa do normálneho chodu. Za prvé získané peniaze za drevo sa kúpila ojazdená Niva, takže zamestnanci sa stali aspoň čiastočne mobilní a mohli zabezpečovať ďalší chod lesnej prevádzky. Z týchto získaných finančných prostriedkov sa zabezpečovala aj úhrada za prenájom kancelárii od OZ Žarnovica a uhrádzali sa faktúry za prepožičané nákladné autá na vagónovanie dreva.

Drevinové zloženie mestských lesov je pomerne pestré, listnaté dreviny predstavujú približne 62% a ihličnaté 38% zásob dreva. Z listnatých drevín je najviac zastúpený buk približne 35%, javor horský 9%, dub zimný 8%, hrab 5%, jaseň a lipa po 1 % a nájdu sa aj brest horský, javor mliečny, cer, agát, osika a jelša. V mladých i starších porastoch je zastúpenie drevín približne rovnaké. Z ihličnatých drevín je najviac zastúpená, ako zrejme vo všetkých banských regiónoch, jedľa  28%, smrek 12%, borovica sosna a smrekovec do 2%, ojedinele sa vyskytuje i duglaska, borovica čierna a tis. Jedľa sa vyskytuje viac v starších, rubných porastoch a zastúpenie ihličnanov v mladých porastoch je pestrejšie.

Zásoba dreva v lesných porastoch je na úrovni 230 metrov kubických na hektár všetkých lesov. Ťažba pritom na celej ploche predstavuje ročne objem približne 14 tisíc metrov kubických dreva. Táto skutočnosť je spôsobená vyšším podielom porastov vo veku 40-50 rokov hlavne v lokalitách bližšie pri baniach, ktoré pôvodne boli tvorené jedľovými porastami, ktoré však v 50 až 70-tych rokoch minulého storočia zaznamenali rapídny ústup jedle.

Veľká časť územia je poznačená banskou činnosťou, ktorá v týchto lesoch prebiehala niekoľko storočí a znamenala a stále znamená zásah do kvality lesných stanovíšť najme čo sa týka zmeny hydrologických pomerov vody, ktorá je odvádzaná banskými dielami mimo územia mestských lesov. Prevažná väčšina lesných porastov leží v 3. vegetačnom stupni. Veľmi malý podiel je porastov v druhom stupni a hrebeňové časti sú tvorené 4. vegetačným stupňom. Dubové porasty, ktoré sa nachádzajú hlavne na hrebeňoch vystupujú až do nadmorskej výšky 800 m a vyššie. Pritom sú to porasty tvorené skoro čistým dubom a spodnú vrstvu tvorí jedľa. Bohužiaľ takýchto porastov je ako šafránu, ale spoločnosť sa snaží o vrátenie tejto dreviny späť na pôvodné stanovištia. Pôvodné zmiešané lesné porasty boli v blízkosti baní v dôsledku potreby baníctva zmenené na jedľové porasty. Bolo to z jednoduchého dôvodu, jedľa rastie na týchto stanovištiach prirodzene i keď nie ako dominantná drevina, jej drevo je odolné voči vode, rastie pomerne rýchlo a čo bolo pre baníkov najdôležitejšie „jedľa rozpráva“. Samozrejme nie ľudskou rečou, ale keď začala v bani jedľová výdreva pukať, baníci vedeli, že je najvyšší čas sa pratať z bane a spasiť tak svoje duše. Okrem toho nádherne vonia. V miestach kde bolo baní menej, zostal les zachovalejší a jeho zloženie viac zodpovedá prirodzenému lesu. Tieto lesy ani neboli v minulosti tak intenzívne obhospodarované, pretože ich hlavnou úlohou bola produkcia dreveného uhlia hlavne pre huty, ale i pre obyvateľov.

Veľmi dobre sa spoločnosti Mestské lesy Banská Štiavnica v súčasnosti darí obnova v zmiešaných a prevažne listnatých porastoch, i dubinách. Tu je zabezpečovaná prirodzenou obnovou, čo pri buku, javore  a jaseni nie je problém, horšie je trafiť správne semenný rok duba a skĺbiť ho s možnosťami ťažby.  Väčšie úsilie musí spoločnosť vynaložiť pri zalesňovaní obnovovaných plôch po ihličnatých porastoch, kde zastúpenie listnatých drevín je nízke a tým aj možnosť prirodzenej obnovy. Tu musia byť na plochy vnášané hlavné dreviny ako buk a dub. Našťastie na mnohých plochách sa darí obnovovať jedľu prirodzeným spôsobom a sem tam aj smrek.

Spoločnosť za 20 rokov svojej existencie obhospodaruje lesy na výmere necelých 4200 ha mestského majetku. Za túto dobu vyťažila, zmanipulovala a priblížila 162 381 m3 dreva. Toto drevo samozrejme aj speňažila. Z vyťaženého dreva predstavovala náhodná ťažba, teda kalamitná ťažba 66 570m3, čo je až 41% z celkovej ťažby. Problémy s kalamitou spoločnosť trápili hlavne v prvých 10 rokoch existencie.  V rámci výchovy mladých lesných porastov spoločnosť urobila 1771 ha prerezávok a zalesnila 578 ha lesných plôch.

Vo finančnom vyjadrení predstavuje činnosť MLBŠ za 20 rokov čiastku 10 413 tisíc €. V prevažnej miere boli tieto výnosy zabezpečované z predaja vyťaženého dreva. Na nájomnom spoločnosť odviedla 616,5 tisíc € a na daniach z nehnuteľností  skoro 478 tisíc €. Treba povedať, že boli i také roky, keď na týchto odvodových povinnostiach musela odviesť rovnú štvrtinu zo všetkých získaných finančných prostriedkov. Dôvodom bol zlý zákon o dani z nehnuteľností. Boli to roky, ktoré skutočne stáli zato! Vykúzliť v zložitých pokrízových rokoch toľko financií a pri tom neokradnúť les, bolo skutočne kúzelníctvo. Konateľ spoločnosti vyjadril radosť, že tieto roky patria minulosti a dúfa, že sa už nikdy v histórii Banskoštiavnického lesníctva nezopakujú. Je len prirodzené, že v tom období spoločnosť hľadala ochranu kde sa dalo. Nakoniec, na veľké počudovanie, sa ju podarilo nájsť na úrade vlády. Suché konštatovanie úradníka, že „... pri takomto daňovom zaťažení je vaše hospodárenie v hlbokej strate...“ bolo ako morálne zadosťučinenie, ale nikto neveril v nápravu. Stal sa zázrak! Bolo by veľmi domýšľavé, ak by niekto tvrdil, že MLBŠ pomohli zmeniť zlý zákon o daniach z nehnuteľností. Možno však veriť, že aj spoločnosť prispela svojou povestnou kvapkou, aby sa tento zákon stal únosným a pre lesného hospodára znesiteľným.

No týmto rokom predchádzalo obdobie, o ktorom sme predtým čítali len v knižkách. V 2009 prišla kríza! Ktohovie aká, možno hospodárska a možno len morálna. V decembri 2008 spoločnosť obchodovala ako nič. Ale po Vianociach to už bolo skutočné nič. Nikto nič nechcel. Bývalí dobrí odberatelia dreva prestali mať o produkciu záujem. Nič nebolo treba, trh s drevom vlastne ani nebol. Až po niekoľkých mesiacoch, možno v apríli sa s pomedzi mrakov beznádeje ukázalo chudobné slniečko. Našli sa dobrí ľudia, ktorí prišli s prvými ponukami. Treba poďakovať zástupcom bývalej spoločnosti Prvá komoditná a spoločnosti ZOLKA, ktorí začali od Mestských lesov Banská Štiavnica kupovať prvé kubíky dreva v čase krízy. Obchod sa začal rozbiehať asi tak ako sánky na piesku, ale predsa len rozbiehať.

To spoločnposti však celkom nepomohlo. V tom roku zostali v spoločnosti len dvaja zamestnanci: konateľ a šofér nákladného auta. Všetkým zamestnancom,  ktorí dovtedy spolu s konateľom čelili úskaliam krízy sa musel poďakovať za spoluprácu a prepustiť ich. So sľubom, že ak sa situácia zlepší, zoberie ich do spoločnosti naspäť. Potom nasledoval asi jeden z prvých zázrakov v živote spoločnosti. Dobrí ľudia pomohli, poradili a s pomocou štátu sa spoločnosť stala na päť rokov sociálnym podnikom. Našťastie nie takým, o akých ste možno čítali v senzácie šíriacich novinách, ale takým normálnym, takým kde sa nekradne, ale kde sa pomáha ľuďom čo prišli o prácu. Poďakovanie patrí vedeniu štiavnického UPSVaR, ale i pracovníkom tohto úradu. Poradili, pomohli a nakoniec spolu s prvými pokrízovými obchodníkmi spoločnosť zachránili.

 „Bolo nás 28 už je nás len osem“. Skutočne, bolo kedysi zamestnancov toľko. Dnes je ich skutočne len osem, treba však povedať, že tento stav je potrebné zvýšiť. Oproti predošlému obdobiu je viac práce, pretože sa objem ťažieb zvýšil a tým sa vlastne zvýšili všetky povinnosti v obnove a výchove mladých porastov. Je smutné, že v minulosti bolo potrebné pristúpiť i k takýmto krokom, ktoré viedli k zníženiu počtu zamestnancov a čo je ešte smutnejšie, je skutočnosť, že i zdravotné problémy vyradili niektorých zamestnancov. Bolo veľmi ťažké a často sa to podobalo skoro nemožnému, upraviť počty zamestnancov na potrebnú úroveň. Nešlo to jednoducho, ale nakoniec sa to dalo. Možno i preto ako povedal jeden múdry furman: „Nie ten horu zmení čo ju chce prevrátiť, ale ten čo stále robí.“ Dnes, sú v spoločnosti zamestnaní pracovníci, ktorí svoju prácu ovládajú, vedia ju robiť dokonale, je na nich spoľahnutie a zrejme majú svoju prácu skutočne radi.

 Pri hodnotení existencie spoločnosti MLBŠ nemožno zabudnúť na vzťah spoločnosti a mesta Banská Štiavnica. Vzťah spoločnosti a vedenia mesta je skutočne dobrý. Pod pojmom vedenie mesta sa vždy skrýva konkrétny človek. V prípade Banskej Štiavnice je tým človekom pani primátorka Mgr. Nadežda Babjaková, ktorej sa konateľ spoločnosti za seba i za svojich kolegov úprimne poďakoval za úprimný vzťah k spoločnosti a za snahu neustále vylepšovať podmienky spoločnosti. Vo svojom vystúpení sa za dobrú spoluprácu s mestom poďakovala i pani primátorka a odovzdala spoločnosti Ďakovný list.

Prezident Združenia obecných lesov Slovenskej republiky vyzdvihol spoluprácu so spoločnosťou Mestské lesy Banská Štiavnica na poli organizovania spoločného riešenia problémov obecných lesov Slovenska. Spolupráca pri organizovaní rôznych podujatí lesníckeho a poľovníckeho charakteru pre verejnosť, ale hlavne pre deti, bola predmetom poďakovania riaditeľ Múzea vo Svätom Antone, na ktorých sa spoločnosť Mestské lesy Banská Štiavnica tiež podieľa.

Čo povedať na záver, hádam len popriať spoločnosti Mestské lesy Banská Štiavnica veľa úspechov v ďalších rokoch existencie.